Předmět Autor Datum
Podle šířky slova těžko, ono to může být složitější. Ale obecně je to 2^šířka.
Wikan 12.10.2011 18:58
Wikan
Takže když to bude např. 16 bitový procesor, tak to bude 64 kB?
mem 12.10.2011 19:11
mem
No to právě ne. Není důležité kolikabitový je procesor, ale jak má širokou paměťovou sběrnici.
Wikan 12.10.2011 19:41
Wikan
Nechci se hádat, Wikane, ale původní PC řady XT měly sběrnici 8 bitů a přesto adresovaly (přímo) 64k…
Pytlík 12.10.2011 22:10
Pytlík
to neni pravda. XT bol 16bitovy (vsetky x86 su v zaklade 16bitove) a vedel adresovat 1MB (adresna zb…
MM.. 12.10.2011 22:13
MM..
... mozno ta zmiatlo to, ze lacnejsia varianta 8088 Intel_8088 mala 8bitovu datovu (nie adresnu) zbe… poslední
MM.. 12.10.2011 22:32
MM..
Vpodstate to chapes spravne ptz 16bitovy CPU vie jednym registrom adresovat len 64kB, ale kedze to b…
MM.. 12.10.2011 22:12
MM..
Domácí úkol? A zrovna jsi chyběl, když jste to probírali, co...?
host 12.10.2011 21:42
host

to neni pravda. XT bol 16bitovy (vsetky x86 su v zaklade 16bitove) a vedel adresovat 1MB (adresna zbernica fyzicky 20bitova)

P.S. viz http://en.wikipedia.org/wiki/X86_architecture#Chro nology

P.S.2. 8bitove CPU (ZX spectrum a spol) mali specialny 16bitovy adresny register aby vedeli adresovat aspon tych 64kB. Potom sa na niektorych poslednych 8bit modeloch pouzivalo este strankovanie (na dosiahnutie 128kB apod).

inac vseobecne rozdelovanie CPU na "XY-bitove" je dost nezmyselne ptz nikde neni napisane ze vsetky registre musia mat stejnu sirku, napr. dnesne CPU maju az 256bitove (!) SIMD registre (tu sa sice pise len o 128bit ale tusim najnovsie maju 256bit neviem zhlavy naisto), a stejne su oznacovane ako "64bitove CPU" co je vpodstate nicnehovoriaca blbost.

... mozno ta zmiatlo to, ze lacnejsia varianta 8088 Intel_8088 mala 8bitovu datovu (nie adresnu) zbernicu. Adresne tam bolo tusim plnych 20 liniek (neviem naisto nechce sa mi to teraz hladat).

Inac paradoxne to co pises plati prave dnes, pretoze u dnesnych DRAM sa pouziva na DIMM moduloch tzv. adresny multiplex (CAS-RAS pristup), ktory znizuje pocet potrebnych adresnych vodicov na DIMM module na polovicu :-) Ale 8086 to este nemala (ta mala plnych 16AD(adresy multiplexovane s datami) + 4 extra adresne piny)

Vpodstate to chapes spravne ptz 16bitovy CPU vie jednym registrom adresovat len 64kB, ale kedze to by bolo malo aj v roku 1982 ked vznikal 8086, tak tvorcovia k adresovaniu pridali dalsi register (takzvany segment register) a ten umoznil "posuvat" tu adresovanu 64kB oblast aj vo vacsej pamati. Maximum bolo potom tolko kolko vedel adresovat samotny chip, t.j. kolko mal adresnych vodicov (8086 procesory mali tych adresnych vodicov 20, t.j. vedeli fyzicky adresovat 1MB, pretoze zo segmentoveho registra sa pouzivali len 4 bity (16+4=20), to bola hned prva dementnost x86 architektury, ze to takto dementne rozdelili a mali hned prve obmedzenie (ktore sa prelamovalo bud komplikovanym prepinanim blokov RAM, tzv strankovanim, alebo potom az prichodom 32bitovych CPU (386) ktore vedeli potom adresovat plnych 4GB (zo zaciatku ale fyzicky mali tych adresnych vodicov menej takze fyzicky 4GB adresovat stejne nezvladali, ptz ani tolko RAM vtedy neexistovalo :)

Zpět do poradny Odpovědět na původní otázku Nahoru